Kto je miništrant a čo znamená miništrovať?

Slovo miništrovať pochádza z latinského slova ministrare a znamená slúžiť, posluhovať, „posluhovať pri stole“.

Táto služba sa ukázala ako veľmi potrebná už na úplnom začiatku našej Cirkvi. A najlepšie sa v nej osvedčili mladí, čestní, ochotne počúvajúci i konajúci chlapci. Takí, ktorí z celého srdca milovali Pána Boha a chceli mu bez výhrad slúžiť. I keď to boli časy plné prenasledovania, našlo sa ich veľa. Nemali presne formulované predpisy ako sa majú správať. Hlavnou myšlienkou činnosti, ktorú vykonávali, bola služba. Niektoré ich funkcie boli veľmi zaujímavé. Mnohí z nich preberali dary, ktoré veriaci nosili na obetný stôl, a ktoré sa po svätej omši zjedli na spoločnej hostine. Iní zase boli poverení strážením vchodových dverí, aby medzi veriacich neprenikli nepriatelia Pána Ježiša a všetkých kresťanov.

V začiatkoch boli miništranti oblečení ako ostatní ľudia. Ale postupne aj oni, tak ako kňazi, dostávali slávnostné oblečenie, aby sa aj takto zvýraznila ich dôležitá úloha, ktorú mali pri slávení svätej omše. Veď oni sú vlastne vybraní z ľudu, vyslanci ľudu, určení na pomoc kňazovi pri slávení najsvätejšej slávnosti. Preto sa vždy vyberali mládenci, ktorí si to svojím životom a spávaním najviac zaslúžili. Miništrant bol vzorom pre ostatných.

Miništrovaním teda rozumieme posluhovať pri Pánovom oltári, slúžiť pri slávení eucharistickej obety, posluhovať pri vysluhovaní sviatostí i pri ostatných liturgických úkonoch a obradoch. Chlapcov, ktorí vykonávajú túto službu, voláme miništranti. Miništrantská služba je vznešená, posvätná, je to služba rozmnožujúca Božie milosti, služba Pánovi a služba veriacemu ľudu. Vznešenosť miništrantskej služby spočíva v tom, že vo svätej omši sa sprístupňuje nekravavým spôsobom obeta Ježiša Krista na kríži, ktorou sa svojmu otcovi obetoval za naše hriechy sám Boží Syn. Miništrant je po kňazovi najbližšie k samému Ježišovi Kristovi opravdivo, skutočne a podstatne prítomnému vo Sviatosti oltárnej pod spôsobom chleba a vína. Miništrantská služba je anjelská. Svätý Ján apoštol v knihe Zjavenie opisuje nebeskú liturgiu takto: ,,A hľa, na nebi stál trón a na tróne On, Sediaci. Ten čo sedel, vyzeral ako jaspisový a srdionový kameň. Okolo trónu bola dúha, na pohľad ako smaragd. Okolo trónu bolo dvadsaťštyri trónov. . . Z trónu vychádzali blesky, hukot a hrmenie. . . pred trónom bolo čosi ako sklené more podobné krištáľu. A v strede pred trónom i okolo trónu boli štyri živé bytosti. . . Prvá bytosť sa podobala levovi, druhá bytosť sa podobala býkovi, tretia bytosť mala tvár akok človek a štvrtá bytosť sa podobala letiacemu orlovi.”(Zjv 4, 2-7) ,,Videl som a počul som hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starcov. Boli ich tisíce tisícov a volali mohutným hlasom: Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý prijať moc, bohatstvo a múdrosť, silu, česť, slávu a dorborečenie.”(Zjv 5,11-12),,Všetci anjeli stáli okolo trónu, starcov a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu a volali: Amen ! Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen.”(Zjv 7, 11-12) To je liturgia neba. Táto liturgia nemá ani začiatok ani koniec. Koná sa neprestajne. Anjeli sa neustále klaňajú Bohu a spievajú na jeho slávu a chválu. To, čo konajú anjeli v nebi, to v našich kostoloch, katedrálach a bazilikách vykonávajú miništranti. Sú teda viditeľnými zástupcami anjelov. Ich úlohou prinášať na oltár liturgické knihy, nádoby a rúcha, chlieb a víno, starať sa o kadidelnicu, dávať veriacim znamenie zvončekom a iné. Miništrantská služba je posvätná. Vo svätej omši prostredníctovm sviatosti Eucharistie nám Pán Ježiš dáva samého seba. Miništrant, ktorý prisluhuje pri týchto liturgických orbadoch, najmä pri svätej omši, vykonáva posvätnú službu, ktorá posväcuje jeho i všetkých veriacich.Miništrovanie je teda služba rozmnožujúca Božie milosti. Človek, povolaný k svätosti, k plnému žitiu s Bohom z tváre do tváre potrebuje na naplnenie tohto povolania Božie milosti, a to milosť pomáhajúcu a milosť posväcujúcu. Tieto milosti dostávame prostredníctvom služby Cirkvi vo sviatostiach, najmä Eucharistii. Eucharistiu nám Pán Ježiš zanechal ako posilu na ceste k svätosti. Pri vysluhovaní všetkých sviatostí, najmä pri slúžení svätej omše, ale aj pri iných liturgických obradoch, posluhuje minštrant, preto pomáha rozmnožovať Božie milosti. Miništrantská služba je služba Pánovi. Pán Ježiš ako nebeský Baránok prišiel súlžiť ľudstvu a otvoriť mu brány večnosti. Túto službu zanechal svojej Cirkvi. Cirkev všetko robí z poverenia Pána Ježiša a v jeho mene. Keď Cirkev vysluhuje sviatosti v mene Krista, majú takú hodnotu, ako by ich vysluhoval sám Pán Ježiš, lebo vlastne sám Kristus vykonáva v nich svoju kňazskú službu. Keď Cirkev slávi svätú omšu, je tam prítomný sám Pán ježiš, ktorý prikázal sláviť svätú omšu slovami: ,,Toto robte na moju pamiatku.”(Lk 22, 19)

Medzi takéto, pre nás veľké vzory, o ktorých sa hovorí aj dnes, patrí svätý Tarzícius. Žil v časoch prvých kresťanov. Svoju vernosť a lásku Pánu Ježišovi dokázal svojou mučeníckou smrťou. Spolu s Dominikom Sáviom, ktorý žil v 19. storočí, je patrónom nás miništrantov.