prezentácia: Liturgické priestory
Názov
kostola.

V mnohých jazykoch je názov kostol a Cirkev rovnaký (nem. Kirche, angl. Church, poľsky Kościól, taliansky Chiesa, vo východnom obrade je kostol -Cerkev… ). Predstavuje miesto stretnutia Božieho ľudu – Cirkvi so svojim Bohom, pričom ľud i stavba sú príbytkom Boha.

Tento priestor je vyhradený a určený výslovne na oslavu Boha v Cirkvi. Kostol je výhradne dom Boží. Vzhľadom k tomu je to Dom Krista Pána, ktorý prebýva v podobe Chleba na oltári. Chrám, ako sväté miesto, je slávnostne vysvätený (konsekrovaný) biskupom pre slávu Božiu. Z tohto dôvodu táto cirkevná stavba výškou a rozlohou prekračuje súkromné príbytky ľudí. V priebehu doby boli kostolom dané rôzne mená, ako: Dóm(veľkolepý kostol veľkej veľkosti, napr. Dóm svätého Štefana vo Viedni, Dóm sv. Alžbety v Košiciach, Dóm sv. Martina v Bratislave), katedrála (v priestoroch biskupských sídel, katedra – miesto predkladania svojich myšlienok – Spišská Kapitula…), bazilika (dekoratívne a bohaté kostoly, napríklad Bazilika minor na Mariánskej hore v Levoči, Bazilika Sv. Kríža v Kežmarku), kostol alebo oddelene od kostola postavená menšia bohoslužobná miestnosť - kaplnka (v rehoľných domoch, nemocniciach a pod.).

Vonkajší tvar kostolov.

Kostoly sú väčšinou izolované od ostatných budov, kvôli tichu potrebnému pre bohoslužbu a modlitbu. Voľný priestor v okolí Božieho domu v minulosti slúžilo ako cintorín. Pred kostolom sa často stavajú vysoké kríže a sochy. Na kostoloch môžeme nájsť také detaily, ktoré by sme nenašli na iných budovách. A tak, pokiaľ ide o vonkajší tvar, zodpovedá tvaru obdĺžnika, kríža, príp. kruhu.

Veža

Nad kostolmi sú kostolné veže, ktoré pozývajú kresťanov upriamiť srdce a myseľ na nebo. Na vrchole veže kostola je zasadený kríž ako symbol spásy a predstavuje víťazstvo Krista.

Zvony vo veži (často vedľa kostola vo zvonici) vyzývajú veriacich k modlitbe (Anjel Pána), pozývajú do chrámu (pred sv. omšou), ku skutkom kresťanskej lásky (pri požiari, povodni atď.), prispievajú k oslave Boha (napr. pri procesii, Te Deum) a na nakoniec k modlitbe pri rozlúčke so zosnulým veriacim.

Hodiny, ktoré sú niekedy umiestnené na veži, pobádajú kresťanov, aby čas, ktorý ubieha rýchlo využívali na pekné a užitočné dielo spásy.

Hlavné dvere kostola (portál), predstavujú bránu neba, ktorú Kristus otvoril pre nás. Zvyčajne sú dvojkrídlové. Priečelie kostola je otočené na východ.
Vnútro kostola.

V kostole má všetko svoje miesto. Nič tu nie je uložené náhodne. Všetkým sa sleduje myšlienka, aby služba bola dôstojná, prirodzená, plná lásky. Interiér kostola sa skladá z troch hlavných častí:

a) predsieň (vestibul, ľud. pitvorec)

b) loď

c) presbytérium
a) Predsieň kostola

Najmenšia časť kostola, medzi dverami a hlavnou loďou. Kedysi táto časť slúžila pre verejných kajúcnikov.

Svätenička

Menšia nádoba so svätenou vodou umiestená pri vchode do kostola. Veriaci sa pri vstupe do kostola prežehnávajú svätenou vodou. Prežehnaním si pripomínajú vlastný krst. Sväteničky sú prázdne od Zeleného štvrtka do Veľkonočnej nedele.

b) Loď kostola

Názov pochádza z lat. navis = loď. Je obrazom Cirkvi. Loď je priestor určený pre veriacich. Menšie kostoly majú jednu loď, veľké kostoly sú zvyčajne viacloďové.

To, čo odlišuje kostol od svetských stavieb je klenba. V hornej časti stien sú okná, často farebné, s maľbami na skle (vitráže).

Lavice

Miesto na sedenie pre veriacich. Slúžia k väčšej pozornosti počas počúvania Božieho slova a sústredenosti pri modlitbe.

Spovednica

Priestor, kde sa vysluhuje sviatosť zmierenia. Pri krste sme dostali Boží život. Kto ho hriechom stratí, má sa zmieriť s Bohom vo sviatosti zmierenia.

Spovednice a spovedné miestnosti sú zväčša vzadu, v tmavšej časti kostola. Môže tu vstúpiť každý a bez zvedavých pohľadov vyznať svoje hriechy a prejaviť ľútosť. „Mýtnik stál celkom vzadu, neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, bil sa do pŕs a hovoril: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ (Lk 18,9-14)

Krížová cesta

Obrazy alebo sochy, ktoré vyobrazujú utrpenie Pána Ježiša, od jeho odsúdenia Pilátom až po jeho pochovanie v hrobe. Umiestnené sú na bočných stenách kostola. Má 14 zastavení. Pri týchto zastaveniach sa v pôstnom období koná pobožnosť krížovej cesty, počas ktorej rozjímame o utrpení Pána Ježiša.

Konsekračné kríže

Sú kríže, ktoré sú buď namaľované, alebo vyrobené z kameňa, či kovu, umiestnené na bočných stenách kostola, ktoré biskup pri posviacke kostola natrie posväteným olejom. Pred tieto kríže sú niekde pripevnené k stene sviečky alebo svietniky. Ich počet býva párny 4, 6 alebo 8.

Bočné oltáre a kaplnky

V mnohých kostoloch je viac bočných oltárov. Ich počet je odrazom zbožnosti vtedajšieho ľudu i počtu kňazov vo farnosti. V minulosti nebola možná koncelebrácia. Každý kňaz slávil sv. omšu sám a niekedy sa stávalo, že v rovnakom čase v jednom kostole na jednotlivých oltároch slúžili viacerí kňazi naraz sv. omše. Preto bolo potrebných viac oltárov.

Obraz zbožnosti je výraznejší. Bočné oltáre, príp. podľa možnosti aj bočné kaplnky, stavali veriaci svätým, ktorých si vo svojej farnosti zvlášť uctievali, alebo boli určené patrónom jednotlivých remesiel, spolkov a stavov.

Obrazy a sochy svätých

Obrazy alebo sochy svätých sú určené pre učenie a povznesenie ducha. Predkladajú sa nám ako životné vzory svätosti, ktoré máme nasledovať a ktoré nám svojim orodovaním pomáhajú na ceste k Bohu.

Chórus

Miesto určené pre spevákov vzniklo, až keď do chrámových zborov začali prichádzať ženy, ktoré sa v tom čase nemohli nachádzať v presbytériu. Dovtedy bol zbor v presbytériu pri malom harmóniu.

Organ

Organ ako kráľovský hudobný nástroj slúži na sprevádzanie spevu pri liturgických sláveniach. Hudba a spev boli vždy spojené s oslavou Boha „spievajte Pánovi a hrajte mu na harfe, na citare a na lutne zunivej.“ (Ž) Bohu dávame, to čo je vzácne, dôstojné a krásne a taký má byť aj spev a chrámová hudba. Do spevu sa zapájame, lebo „kto spieva, dvakrát a modli.“

c) Presbytérium (Svätyňa)

Je najdôležitejšou časťou kostola, v ktorej sa sprítomňuje Kristova krvavá obeta na kríži nekrvavým spôsobom na oltári.  Nachádza sa zvyčajne priamo oproti hlavnému vchodu. Najčastejšie má polkruhový tvar tzv. apsida. Presbytérium je určené pre duchovenstvo, čo vyplýva aj zo samotného názvu – kňazský zbor. Preto v minulosti bývalo presbytérium oddelené od zvyšku kostola ozdobným zábradlím (šramky). Táto časť kostola je tiež postavená o niekoľko stupňov vyššie, aby mohli ľudia pozorne sledovať bohoslužbu.

Oltár – obetný stôl

Stôl, okolo ktorého sa zhromažďujeme ako vo Večeradle, keď Pán zhromaždil pri Poslednej večeri apoštolov. Je najdôležitejším miestom v kostole, lebo sa na ňom nekrvavým spôsobom sprítomňuje Kristova krvavá obeta na kríži. Pri svätej omši prichádza k nám na oltár pod spôsobom chleba a vína živý Ježiš. Oltár zdravíme úklonom. Kňaz ho na začiatku a na konci svätej omše pobozká. Na oltár nedávame nič, čo tam nepatrí.

V mnohých oltároch sú uložené relikvie – kosti alebo iné ostatky mučeníkov.

Hlavný oltár

Je miestom, ktoré pred Druhým vatikánskym koncilom slúžilo na slávenie posvätných tajomstiev, keď sa sv. omša slávila chrbtom k ľudu. Z úcty k posvätnému miestu býval postupne zdobený sviecami, sochami a obrazmi anjelov a svätých. Dnes hlavný oltár predstavuje miesto, kde sa nachádza socha alebo obraz patrocínia kostola a v niektorých prípadoch je na ňom umiestnený aj bohostánok.

Ambona

Je stôl Božieho slova. Miesto, odkiaľ čítame čítania zo Svätého písma, spoločné modlitby veriacich a kňaz odtiaľ prednáša homíliu. Z ambony by sa nemali čítať oznamy a iné príhovory. Zvyčajne je v blízkosti obetného stola. Keď čítame, počúvame Božie slovo, prihovára sa k nám sám Boh.

Ambona alebo ambón bola v minulosti vyvýšená rečnícka plošina, často s ozdobenou čelnou stenou a pultom. Historicky sa z ambony vyvinula kazateľňa.

Sedes

Sedadlo pre kňaza. Kňaz k nemu prichádza na začiatku liturgických slávností. Z tohto miesta predsedá liturgickým sláveniam. Na konci svätej omše nám z tohto miesta udeľuje požehnanie.

Sviece

Symbolizujú Krista, Svetlo sveta. Pôvodne boli z včelieho vosku, dnes sa používajú aj olejové sviece. Ich spaľovanie – strácanie sa – symbolizuje Kristovu obetu na kríži, keď zomrel, stratil svoj život, aby sme my získali večný život. Sú ozdobou a umocňujú slávnosť sv. omše. Keď svätú omšu slávi kňaz, v presbytériu má horieť párny počet sviec, ak liturgii predsedá biskup, ich počet má byť nepárny.

Večné svetlo

Znamenie Ježišovej prítomnosti vo svätostánku. Ak svetlo nesvieti, svätostánok je prázdny.

Jeho pôvod siaha až do staroveku, kedy olejové lampy z hliny alebo bronzu boli plnené olivovým olejom a slúžili k osvetleniu domov a kostolov. V ranom stredoveku sa rozšíril zvyk pálenia svetla počas dňa a noci pred miestom, kde sa uchovávala Najsvätejšia Sviatosť. Od tejto doby má meno “večné.” Večné svetlo bolo kedysi zo striebra, mede, pozláteného bronzu, malo tvar holubice, rýb alebo ozdobného koša. Ono viselo nad svätostánkom a nesmelo byť nikdy uhasené. V súčasnej dobe sa používajú elektrické lampy z červeného skla. Farba symbolizuje Božiu lásku k ľuďom.
Svätostánok (Tabernákulum)

Je priestor, skrinka, v ktorom sa uchovávajú premenené hostie, čiže živý Pán pod spôsobom chleba. Svätostánok v ktorom prebýva Pán Ježiš si uctíme pokľaknutím.

Tabernákulum (z lat. = svätostánok, stan, chrám.) – miesto prebývania Najsvätejšej sviatosti v kostole. Prví kresťania to nepoznali. Prijímali Eucharistiu v čase bohoslužby a zvyšok zaniesli chorým a väzneným kresťanom. Spoločné slávenie Eucharistie mali iba raz týždenne v nedeľu.

S rozšírením kresťanstva vzniklo nebezpečenstvo znesvätenia a muselo sa nájsť nové riešenie. Pôvodne premenený chlieb uchovávali v sakrestii. Avšak v gotických oltároch spolu s rozširovaním oltárnej dosky sa rozhodli premenený chlieb uschovávať pri oltári .

Dnešný svätostánok je zvyčajne protipožiarny trezor, často pozlátený, s nápisom IHS na prednej strane. Stále viac sa preferuje umiestnenie svätostánku vo svätyni mimo oltára. Svätostánok tiež býva umiestnený v samostatnej uličke alebo bočnej kaplnke, je bližšie k veriacim a oni môžu lepšie vnímať prítomnosť Pána počas adorácie.

Abak

Malý stolík, na ktorom bývajú pripravené obetné dary (chlieb a víno) a  liturgické predmety potrebné k sv. omši (kalich, patény, lavabo,…).

 

Stolík na obetné dary

V niektorých kostoloch sa okrem abaku tiež používa aj malý stolík, ktorý zvyčajne býva v strede kostola. Na ňom bývajú pripravené obetné dary – ampulky s vodou a vínom a hostie v miske. Pri slávnostiach na ňom bývajú umiestnené aj iné obetné dary. Kňazovi ich prinášajú laici alebo miništranti v obetnom sprievode.

Stolík na knihy

Malý stolík na knihy, na ktorom bývajú položené liturgické knihy, ktoré sa používajú pri slávení sv. omše.

Stojan na misál

Je to stojan na Rímsky misál, ktorý sa používa počas Bohoslužby obety. Vtedy je položený na oltári a na ňom je položený misál.

Paškál

Veľká svieca, ktorá nám pripomína vzkrieseného Pána Ježiša. Na svieci sa nachádza kríž, letopočet, prvé a posledné písmeno gréckej abecedy: alfa a omega = Ježiš Kristus, ktorý je začiatok (Alfa) i koniec (Omega), zomrel za nás na kríži (kríž) a vstal z mŕtvych (plameň sviece) a sprevádza nás po celý rok (letopočet).

Posväcuje sa každý rok na Bielu sobotu. V krstnej liturgii počas veľkonočnej vigílie sa požehnanie vody vykonáva vložením veľkonočnej sviece do krstiteľnice s vodou.

Počas Veľkonočného obdobia paškál stojí pri ambone. V tomto čase Paškál ako symbol vzkrieseného Pána okiadzame a uctíme si ho hlbokým úklonom.

Počas roka sa uchováva pri krstiteľnici a používa sa pri rôznych liturgických obradoch a úkonoch.

Krstiteľnica

Nádoba, v ktorej sa uchováva krstná voda počas veľkonočného obdobia. Pri krstiteľnici resp. nad krstiteľnicou sa spravidla udeľuje sviatosť krstu.

Kríž

Je posvätné znamenie v kresťanskej symbolike. Uctieva sa ako znamenie umučenia Ježiša Krista a jeho vykupiteľského diela. Sú známe viaceré tvary kríža:

V blízkosti oltára nám kríž pripomína, že v každej svätej omši Pán Ježiš medzi nami sprítomňuje obetu na kríži. Tiež nám pripomína, ako nás má Pán Boh rád.

Tvar kríža má svoju symboliku. Zvislé rameno spája nebo a zem, horizontálne rameno – symbolizuje náruč Krista, ktorý chce všetkých pritiahnuť k sebe (Jn 12,32), a tak ich spojiť navzájom.

Zvončeky

Ich radostný zvuk oznamuje veriacim začiatok slávenia sv. obety; príchod Pána Ježiša – Kráľa vo chvíli premenenia, pri eucharistickom požehnaní pri pobožnostiach a počas procesií.

Cez Veľkonočné trojdnie sa namiesto zvončekov používajú klepkáče a rapkáče. Ich tupý zvuk je vyjadrením smútku – Ježiš je zajatý, mučený, ukrižovaný a pochovaný.

Sakristia

Je to miestnosť, kde prebieha príprava na slávenie liturgických slávností. Tu sa riešia aj iné dôležité úlohy, ktoré prináša život. Do sakristie chodia miništranti často. Nie však preto, aby sa bili, zašívali alebo bavili, ale preto, aby sa dobre pripravili na liturgickú službu. Ich úlohou je, aby sa včas obliekli do miništrantských šiat a upravili sa. Hlavný miništrant rozdelí služby, na ktoré sa všetci majú pripraviť. Hlavne tí, čo budú čítať. Po svätej omši si starostlivo uložia naspäť svoje miništrantské oblečenie, aby zostalo nepokrčené.

Kľakadlo

Používa sa na uľahčenie kľačania. Väčšinou ho používa kňaz pri pobožnostiach a snúbenci pri uzatváraní sviatosti manželstva.